Mrazu odolný, hustý a rýchlo rastúci ker s názvom Vavrinovec alebo Prunus laurocerasus je vhodný na založenie živého plotu. Veľmi dobre sa tvaruje, vyznačuje sa hustými, podlhovastými, výrazne zelenými listami, ktoré vytvárajú dokonalú kulisu a ochranu. Kvitne bielymi príjemne voňavými kvietkami, ktoré sa postupne po odkvitnutí menia na čierne bobule.
Do záhrady prináša oživenie a miernu dynamiku, najmä ak sa skombinuje s rododendronmi.vavrínový veniec.png
Ideálny je pre tzv. japonské a provensálske záhrady.
Dobre sa mu darí pod stromami, obľubuje skôr tienisté miesto, aj keď dobre znáša zimné slnko a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Patrí medzi kry s neopadavými listami a dorastá až do výšky 5 m.

Elegancia vavrinovca

Je elegantný, pôsobivý, vynikne samostatne ale aj ako súčasť živého plotu. Predstavuje víťazstvo a slávu – známe sú vavrínové vence, ktorými sa dekorujú laureáti.
Pri udržiavaní a pestovaní musíme byť ale opatrní – všetky jeho časti sú jedovaté, najmä semená. Obsahujú toxickú látku s názvom amygdalín, ktorá sa rozloží za vzniku  mimoriadne škodlivého kyanovodíka. Aj preto majú jeho rozdrvené listy vôňu horkých mandlí.
Občas môže ker trpieť chlorózou – nedostatkom železa, čo sa prejaví žltnutím listov. Vhodnou úpravou pH pôdy a pridaním prípravkov s obsahom železa tento problém odstránime. Ker upravujeme v období mesiacov jún až august a vysádzame na prelome mesiacov august/september.
Pochádza z juhovýchodnej Európy a z Turecka. Veľmi rozšírený je najmä na Kaukaze. V gréckej mytológii mal čestné miesto, bol považovaný za takmer posvätnú rastlinu, ktorá inšpirovala najmä básnikov. Vence z neho mali cenu dnešných medailí.vavrínový strom.jpg

Využitie v homeopatii

Okrem okrasnej funkcie v exteriéroch má Vavrinovec veľké využitie v homeopatickej medicíne. Používa sa pri homeopatickom liečení srdcovej slabosti a kŕčoch hltana a pažeráka.
Vavrinovec je dnes vo veľkej obľube a nájdeme ho takmer v každej záhrade.